Bežný úraz dvoch bláznov

Stála raz vo dverách,

zo šiat si striasla strach,

v topánkách ešte pálil útek.

Vraj ušla z románov,

pre lásku zbabranú,

zlomená ako ruža z púte.

Bežný úraz dvoch bláznov,

Amaj7 H7

v klietke srdca je prázdno.

Láska je na črepy,

nik ju viac nezlepí,

aj duša prestala v nej spávať.

Tak stojí vo dverách,

niečo v nej umiera,

vravím jej to sa predsa stáva.

Bežný úraz dvoch bláznov,

v klietke srdca je prázdno.

V hlave má stále len prievan,

uteká sám Boh vraj vie kam,

z milostných románov k nám.

Vzal som ju do ulíc,

žiť sa dá od nuly.

Taxíkom leteli sme lístím.

V čakárni na slová

začal som odznova

príbeh pred ktorým ušla z kníh.

Bežný úraz dvoch bláznov,

v klietke srdca je prázdno.

V hlave má stále len prievan,

uteká sám Boh vraj vie kam,

z milostných románov k nám.

Ten istý príbeh s ňou hrám.

Beží im čas v malej kaviarni Svet,

kým nezistia, že lásky už niet.

V lacných románoch už šlohli záručný list.

Každý z nich vie, že raz musí prísť.

Amaj7 H7

Prísť, prísť, kde sa toľko fláka.

Amaj7 H7

Prísť, prísť, každý na ňu čaká.

V hlave má stále len prievan,

uteká sám Boh vraj vie kam,

z milostných románov k nám.

Ten istý príbeh s ňou hrám.

Ten istý príbeh s ňou hrám.