Óda (...na tie cesty po tele)

Boli sme jak deti nesmelé

povedali sme si, že sa môžeme nebáť

bolo cestovanie po tele

vybral som sa dlaňou prejsť krajinou teba

Púť od korienkov vlasov

nič som nerobil, iba žasol

na akých záhadných miestach

som s krásou

R: Óda na tie cesty po tele

tíško skladáš biele krídla

čo sú náhle dospelé

šepkáš, že môžem

Dlaňami si potme spievame

celá voňiaš dažďom, vetrom, túžbou a sebou

a uprostred krásne stmievanie

nezabudnem na tú cestu nech by som kde bol

Púť od hlavy až k pätám

nič som nerobil, iba lietal

bola si trochu vážne

a dospelé dieťa

R: Óda na tie cesty ...

R: Óda na tie cesty ...

...šepkáš, že smiem

R: Óda na tie cesty ...